Žijeme vo virtuálnom svete?

Žijeme vo virtuálnom svete?

Ľudstvo sa už tisíce rokov zaoberá otázkou, či toto všetko okolo nás je naozaj realita. „Je toto všetko okolo nás reálne?“ – pýtajú sa filozofi, vedci, ale aj obyčajní ľudia. Staroveké náboženstvá, starovekí mudrci sa snažili nájsť uspokojujúcu odpoveď na túto otázku, no ani jeden z nich nedosiahol úspech. Časom sa tento problém čoraz viac komplikoval a začali sme si uvedomovať, že aj my, prostredníctvom techniky, dokážeme vytvoriť virtuálny svet.

V roku 2003 na túto otázku dal znepokojujúcu odpoveď švédsky filozof – Niklas Boström, ktorý vypracoval trilem, ktorý dnes poznáme pod pojmom simulovaná hypotéza. Sformuloval tri tézy, z ktorých jedna musí byť pravdivá. Tieto tézy znejú nasledovne:

  1. Ľudstvo zahynie už predtým, ako by vstúpil do posthumánneho veku, to znamená do obdobia, v ktorom bude môcť vytvárať neobmedzené množstvo realistických počítačových simulácii o živote našich predkov.
  2. Je veľmi pravdepodobné, že žiadna posthumánna civilizácia nebude chcieť vytvárať realistické simulácie o svojej histórii.
  3. Je veľmi pravdepodobné, že aj my žijeme v počítačovej simulácii.

Na prvý pohľad sa to možno zdá byť troška zložité, ale v skutočnosti nie je. Boström povedal jednoducho to, že na základe našej súčasnej vyspelosti môžeme predpokladať, že príde raz taká doba, kde budeme mať k dispozícii neobmedzené množstvo počítačovej pamäti, ktoré môžeme využiť na vytváranie obrovského množstva virtuálnych svetov. Okrem toho, naše schopnosti vo vytváraní simulovaných svetov dosiahnu takú úroveň, že nebudú sa dať rozpoznať s realitou.

Keď sa dožijeme tejto doby – čiže ľudstvo nevymrie ešte predtým – je veľmi pravdepodobné, že sa vynorí nárok na simulovanie historickej reality. Pomocou toho by sme vedeli spozorovať, ako žili naši predkovia a taktiež by sme mohli vidieť, ako by sa zmenila naša história, kebyže zmeníme nejaké veci v jej dianí.

Takže keď dosiahneme posthumánny vek a budeme chcieť simulovať – čiže z hore spomínaných tvrdení ani prvé ani druhé by nebolo pravdivé – tak nám zostávajú 2 možnosti:

3/a. – My sme prví, ktorí sa dožili tejto doby a my sme tí, ktorí sme spustili prvú simuláciu.

3/b. – Simulácie sú už dávno spustené a my žijeme v jednej z nich.

Vzhľadom na to, že v posthumánnej dobe je k dispozícii obrovské množstvo počítačovej pamäti, čiže súbežne môže byť spustené mnoho simulácii – simulovaných, virtuálnych svetov, a pritom realita exituje len jedna, možnosť 3/a. je v porovnaní s možnosťou 3/b. dosť nepravdepodobná. A tak teda môžeme skonštatovať, že pravdepodobne aj my žijeme v jednej simulácii.

Z nášho pohľadu života to však samozrejme neznamená veľa: i keď žijeme v simulácii, i keď nie, zajtra aj tak musíme vstať a ísť či už do školy, alebo do práce. Musíme zarobiť peniaze, musíme uspokojiť naše fyziologické a iné potreby, až kým nezomrieme… alebo až kým niekto z vonkajšieho sveta nevysunie zástrčku, či neodpojí elektrinu.


Tento článok napísala K1TT1 – nkitti@centrum.sk